Pôvod a rozšírenie
Tofu pochádza z Číny, kde sa začalo vyrábať už pre 2000 rokmi. V 7. storočí sa jeho znalosť rozšírila aj do Japonska. V oboch krajinách, rovnako aj vo Vietname, Kórei a Thajsku patrí dodnes k tradičným jedlám.
V španielskom slovníku sa slovo tofu prvýkrát objavilo v roku 1603. V západných krajinách bolo tofu prakticky neznáme až do polovice 20. storočia, ale s rastúcim záujmom o vegetariánstvo a zdravú stravu sa aj tu začalo masívne rozširovať. Dnes možno tofu kúpiť nielen v obchodoch so zdravou výživou, ale aj v mnohých hypermarketoch a supermarketoch.
Výživa
Tofu má málo kalórií, je bohatým zdrojom železa a neobsahuje žiadny cholesterol. Podľa použitého zrážadla môže byť bohaté aj na vápnik a horčík.
Využitie
„Tvrdé tofu" nakrájané na kocky
V Ázijskej kuchyni sa tofu využíva v slaných aj sladkých jedlách a je cenené predovšetkým pre svoju schopnosť prijať chuť ostatných použitých prísad. V Európe a Amerike je tofu spojené predovšetkým s vegetariánstvom a vegánstvom, vďaka jeho vysokému obsahu bielkovín.
Tofu sa väčšinou predává v týchto podobách:
„tvrdé tofu" (木綿豆腐, momendōfu Japonsky, lit. bavlnené tofu), ktoré vzhľadom pripomína syr,
„mäkké tofu" (絹漉し豆腐, kinugoshi tōfu Japonsky, lit. hodvábne cedené tofu), ktoré vzhľadom pripomína puding.
Tvrdší variant sa väčšinou používa v jedlách, ktoré majú mať tvar, napríklad v čínskej kuchyni alebo jedlách pripomínajúcich mäso, mäkké tofu sa používa v dezertoch, polievkach alebo omáčkach.
Tofu možno rôznymi spôsobmi ochucovať a pridávať do neho rozmanité prísady, napr. zeleninu, morské riasy alebo bylinky; na trhu existuje taktiež tofu údené, marinované alebo mrazené a opekané. Výrobcovia zdravej výživy dodávajú ďalšie výrobky alebo polotovary odvodené z tofu alebo vyrobené podobnou technológiou, ako sú fašírky, nátierky či salámy.